Kitabı oku: «Ako Jednoducho Splniť Akékoľvek Svoje Želanie»

ČO SÚ ŽELANIA A PREČO TÚŽIŤ PO NIEČOM?

Túžba je polovicou života. Nezáujem je polovicou smrti Kahlil Gibran

Túžiť po niečom, čo to znamená?

V slovníkoch nájdeme nasledujúce definície: intenzívna vôľa vlastniť alebo robiť niečo, čo poskytuje radosť a spokojnosť, pocit nedostatku nejakej veci, ktorá je dôležitá pre naše fyzické potreby alebo duševnú pohodu, intenzívny pocit, ktorý nás núti k snahe vlastniť, dosiahnuť alebo realizovať niečo, čo môže uspokojiť naše vlastné fyzické alebo duševné potreby, pocit oduševneného snaženia sa o niečo alebo očakávanie vlastnenia niečoho, snaženia sa o niečo alebo realizácia niečoho, čo je vhodné pre naše potreby alebo pre náš vkus, pohodu alebo nevyhnutnosti.

Takže želať si niečo predstavuje priamu aktivitu smerujúcu k dosiahnutiu predmetu túžby, a pokiaľ tento proces umožní dosiahnutie cieľa, výsledkom je pocit naplnenia a uspokojenia, v opačnom prípade sa môžu prejaviť pocity bolesti a frustrácie.

Kde sa však rodí želanie? Čo to presne je?

Etymológia termínu želať si je pomerne zaujímavý, a ako sa to často stáva pri význame podobných slov, odhaľuje svoj hlboký zmysel.

Slovo želanie, v tomto prípade talianske slovo desiderio, ktorého pôvod sa odvádza z latinčiny, tvorí predpona de- a podstatné meno –sidera; predpona de- môže mať význam „oddeliť niečo, oddialiť, neprítomnosť niečoho“, zatiaľ čo sidera predstavuje množné číslo slova sidus, teda hviezda.

Mohli by sme teda povedať, že želanie - desiderio znamená „prestať sa pozerať na hviezdy“ alebo „konštatovať neprítomnosť hviezd“.

Želanie teda znamená neprítomnosť hviezd, neprítomnosť smeru, ktorý ťa nevyhnutne privedie k pocitu stratenia sa, dezorientácii a, pravdepodobne, aj k stavu bez mučivej úzkosti.

Želanie v sebe preto obsahuje aj určité množstvo bolesti, pretože sa rodí z “neprítomnosti” a veľkosť takejto neprítomnosti určuje rozsah tejto bolesti.

Takýmto spôsobom sa želanie postará o vznik nádeje, úsilia o dosiahnutie toho, čo nám chýba, čo je neprítomné a čo by sme v našom živote chceli mať pri sebe. Takže, súčasťou želania je nielen neprítomnosť, ale aj prítomnosť.

V skutočnosti, predpona de- má aj intenzifikačnú hodnotu, preto slovo „de-siderare (želať si)” môže znamenať aj „pozerať sa pozorne na hviezdy“, intenzívne, čakajúc a dúfajúc, že sa niečo stane.

Ľudia odjakživa vedia alebo veria, že sú pod vplyvom nejakých nadprirodzených, božských síl, pod vplyvom hviezd. Či je to pravda alebo nie (tu sa však nebudeme venovať tejto téme), existujú ľudia, ktorí veria horoskopom a myslia si, že charakter a sklony osôb určujú postavenia hviezd.

Etymologický slovník talianskeho jazyka (ESTJ), ako doslovný význam slova, uvádza „prestať dívať sa na hviezdy s cieľom čítať budúcnosť”, podľa Pianigianiho „odtrhnúť zrak od hviezd predpovedajúcich budúcnosť”, v podstate predpovedajúcich dobré znamenia. Etymológia, ktorú navrhuje Cardinali Borrelli: podľa „de-sum”, chýba mi, pociťujem nedostatok.

„Desiderantes” boli vojaci, ktorí očakávali svojich druhov, ktorí sa po bitke ešte nevrátili do tábora.

Očakávať druha, ktorý neprichádza, znamená čakanie, želanie znovu ho vidieť a objať a vyjadruje aj určité znepokojenie pre jeho neprítomnosť.

Takže môžeme uvažovať, že termín de-siderio znamená aj „stáť pod hviezdami a očakávať”.

Nie náhodou má predpona „de“ v latinčine aj intenzifikačný význam, neznamená iba vzdialenie v zmysle predložky, a tu nachádzame pôvod klasického pozerania na hviezdy alebo vyslovenia želania pozerajúc na padajúcu hviezdu.

Sloveso „desiderare – želať“ má podobnosť so slovesom „considerare - zvážiť“, čo znamená preskúmať, pozorne prezrieť, brať ohľad na niečo, premýšľať, uvažovať.

Pôvod je veľmi podobný, tu je latinské slovo sidera skombinované s predponou „cum”, čo znamená „pozorovať hviezdy” s cieľom s ich pomocou predpovedať budúcnosť.

Na tomto princípe funguje horoskop, v ktorom nájdeš „mesiac je priaznivý, preto môžem …“ alebo „hviezdy sú v tejto konštelácii na oblohe, preto …“, toto všetko je „con-siderare – zvážiť“, naopak de-siderare ide nad tento rámec, „ja to chcem, aj keď hviezdy na nebi nie sú priaznivé“.

Naopak, neexistuje podobnosť v podstatných menách: desiderio – želanie zodpovedá slovu considerazione – zohľadnenie, kde prípona

–zione pripisuje slovu menej statický a viac aktívny význam.

Z práve uvedených citátov vyplýva, že slovo želanie je viazaná na neprítomnosť aj prítomnosť niečoho; rodí sa z nedostatku niečoho, ako aj práve kvôli danému nedostatku sa želanie vzbudzuje až tak, že je tento nedostatok je obsahom samotného želania.

Želať si je v podstate to, čo nás identifikuje, to, čo nás niekam vedie a priťahuje, to, čo nám umožňuje pozerať na hviezdy s očakávaním nájdenia správnej cesty, teda s túžbou nájdenia správneho smeru, po ktorom by sme sa mali vydať.

V želaní by sa paradoxne mohlo stať irelevantným dosiahnutie alebo nedosiahnutie predmetu želania. To, čo je dôležité, je samotný pocit túžby, a to preto, že predstavuje určitý druh energie, ako sa generuje automaticky a sama osobe rastie a poháňa človeka určitým smerom.

Želanie v skutočnosti poháňa k určitej méte, poháňa človeka prekonávať prekážky a vyznačovať si vlastnú trasu, cestu, ktorú musí prejsť každý z nás, aby sa dostal k vytúženému cieľu, ale nakoniec nezáleží na tom, či sa dosiahne až vytúžený vrchol, to, čo je dôležité, je samotná cesta. Horolezec pocíti nekonečnú radosť a uspokojenie z dosiahnutia vrcholu, ale radosť a uspokojenie budú úmerné trase stúpania, ktoré bude musieť prekonávať, vynaloženému úsiliu na prekonávanie problémov, tomu, že sa dostal nad rámec svojich pomyselných schopností.

To, na čom záleží, je želanie, pretože želaný predmet je už súčasťou túžby po želanom subjekte a iba vďaka danému želaniu vznikol a existuje postup jeho dosiahnutia a týmto spôsobom nás naše želanie núti vzdať sa našej aktuálnej pozície a vydať sa smerom k želanej, čím sa stáva hnacou silou našej cesty.

Táto cesta, ktorú nás núti vykonať naše želanie, vzhľadom na to, že musíme prekonať naše obavy a strach, nám umožní pochopiť, prečo túžime po niektorých veciach. V skutočnosti, poznanie, prečo chceme určité veci, nám pomôže odhaliť časti nášho vnútra, v ktorých dané želanie vzniklo.

„Ak vieš, prečo niečo chceš, nájdeš aj spôsob ako to dosiahneš“.

Želanie je úzko späté s úkonmi, ktoré vedú k jeho realizácii. Nie je možné uvažovať s akciou tam, kde neexistuje žiadny cieľ a je nemysliteľné, aby existoval cieľ, ak chýba želanie.

Želať si teda indikuje, že očakávame niečo, čo chceme, aby prišlo a čo nám chýba a že zaujmeme postoj očakávania, ktorý nám otvára nekonečné priestory.

S želaním niečoho sa skracuje vzdialenosť medzi nami a udalosťou, aj keby to bola obrovská vzdialenosť, takže metaforicky stojíme na začiatku nejakej cesty, trasy, ktorú máme prekonať. My dospelí sme však túto trasu skrátili, spolu s priestorom a časom, čím sa naše želania premenili na presné, konkrétne, okamžité potreby, ktoré chceme rýchlo uspokojiť. Chodníček nádejí, bohatý na emócie pri očakávaní nedefinovateľného sme premenili na ľahko prekonateľnú diaľnicu, na ktorej máme už naprogramované výjazdy.

Želanie znamená „byť“, zatiaľ čo potreba „mať“.

Želania sa však tiaž navrhuje, zvažuje, prepočítava v čase na nájdenie riešení, pokusov o jeho dosiahnutie a pokiaľ nepripravíš svoju myseľ na čakanie, staneš sa otrokom peňazí, úspechov, moci, slávy, potešenia.

Týmto spôsobom nevyhradzujeme našim želaniam čas a priestor, aby sme cítili a predstatovali si stále očarujúcejšiu budúcnosť, nevidíme príležitosti, ktoré nám ponúka život, stojíme a pritom veríme, že utekáme, že máme všetko a ihneď a potom zistíme, že nemáme prakticky nič.

Ak chceš viesť uspokojujúci život, je dobré urobiť pár krokov dozadu, pripraviť sa na rozbeh, poskytnúť mysli čas na oddych a celkove si chvíľku odpočinúť.