Kitabı oku: «Cesta Hrdinu », sayfa 13

KAPITOLA DVADSIATA

Thor vychádzal s Reeceom z brány vnútorného opevnenia Kráľovho Dvora na bežnú cestu, ktorá viedla ku kasárňam Légie. Stráž sa postavila do pozoru, keď prechádzali, čo znova naplnilo Thora oným nezvyklým pocitom pýchy. Ako keby sem už naozaj patril. Spomenul si, že len pred niekoľkými dňami ho strážny od tej istej brány vyháňal. Toľko sa toho za tak krátku dobu zmenilo.

Thor počul sokolí výkrik, pozrel sa k nebu a uvidel, že mu nad hlavou krúži Estopheles. Sokolica potom okamžite zamierila strmhlav nadol. Thor s nadšením vystrel ruku, na ktorej teraz stále nosil vystuženú rukavicu, ale Estopheles sa znovu vzniesla a smerovala vyššie a vyššie, až kým sa mu nestratila úplne z dohľadu. Thor premýšľal. To zviera bolo neobyčajné a on k nej od začiatku cítil puto, ktoré ťažko dokázal vysvetliť.

Thor a Reece pokračovali bez slov rýchlym krokom smerom ku kasárňam. Thor vedel, že jeho druhovia ho budú očakávať a budú zvedaví, ako prebiehala jeho audiencie u kráľa. Budú mu tiež závidieť? Budú na neho žiarliť? Budú na neho nahnevaní, že na seba strhol všetku pozornosť? Budú si z neho robiť žarty, pretože ho museli naspäť cez Kaňon preniesť na nosidlách? Alebo ho konečne prijmú?

Thor dúfal v to posledné. Večné boje so zvyškom Légie ho už unavovali a jediné, čo si prial, bolo jednoducho zapadnúť medzi ostatných. Byť prijatý ako jeden z nich.

Keď sa na konci ulice objavila budova kasární, Thor začal uvažovať ešte o niečom ďalšom.

Gwendolyn.

Thor nevedel ako veľmi si môže dovoliť hovoriť o tomto probléme s Reeceom, pretože to bola jeho sestra. Ale pritom ju nedokázal pustiť z hlavy. Tiež nemohol prestať myslieť na svoje hrozivé stretnutia s tým dvoranom, Altonom, a premýšľal koľko z toho, čo mu povedal, bola pravda. Časť Thora sa obávala celú vec s Reeceom začať preberať, pretože nechcel riskovať, že by kvôli tomuto mohol nejakým spôsobom prísť o dobrého priateľa. Ale tá druhá časť nutne potrebovala vedieť jeho názor.

"Kto je Alton?" Spýtal sa Thor nakoniec váhavo.

"Alton?" Opakoval Reece. "Prečo sa na neho pýtaš?"

Thor pokrčil ramenami. Nevedel koľko si môže dovoliť prezradiť.

Reece našťastie pokračoval.

"Je to len nižší dvoran, ktorý sa rád vyhráža. Tretí kráľov bratranec. Prečo? Vyšiel na teba s niečím?" Potom Reece prižmúril oči. "Gwen? Je to tak? Mal som ťa pred tymto varovať."

Thor sa otočil na Reecea a dychtil počuť toho od neho viac.

"Čo tým myslíš?"

"Je to nevychovanec. Prenasleduje moju sestru od okamihu, keď sa naučil chodiť. Je si istý, že sa tí dvaja raz spolu vezmú. Moja matka si to ale myslí tiež."

"A vezmú sa? "

Spýtal sa Thor, prekvapený naliehavosťou vlastného hlasu.

Reece sa na neho pozrel a usmial sa.

"Môj ty, ty si sa do nej zahľadel, že?" Zachechtal sa. "To bolo rýchle."

Thor začervenal a dúfal, že to nie je moc vidieť.

"Ak sa vezmú alebo nie, to bude záležať na tom, či ho moja sestra bude chcieť," odpovedal nakoniec Reece. "Ibaže by ju k tomu sobášu prinútili. Ale pochybujem, že by niečo také náš otec urobil."

"A čo ona k nemu cíti? "Naliehal Thor. Obával sa, že to bude znieť príliš zvedavo, ale musel to vedieť.

Reece pokrčil ramenami. "Mal by si sa jej na to opýtať sám. Ja som s ňou o tomto nikdy nehovoril."

"A mohol by ju tvoj otec k tomu sobášu prinútiť? " Naliehal Thor ďalej. "Môže niečo také urobiť?"

"Môj otec môže robiť čokoľvek uzná za vhodné. Ale toto je medzí ním a Gwen."

Reece sa otočil a pozrel sa na Thora.

"Na čo sú všetky tieto otázky? Čo tým sleduješ?"

Thor sa znova začervenal v neistote, čo na to odpovedať.

"Nič, " povedal nakoniec.

"Nič? " vybuchol Reece smiechom. "Znie to ale, že toho nič je poriadna hromada!"

Reece sa začal smiať ešte hlasnejšie a Thor by sa v tom okamihu najradšej zahrabal pod zem. Premýšľal, či si naozaj len nevymýšľal, že ho Gwendolyn má rada. Reece sa natiahol a položil mu ruku pevne na rameno.

"Počúvaj, môj starý," povedal Reece, "jediná vec, ktorú si môžeš o Gwen byť istý, je, že sama dobre vie čo chce. A keď niečo chce, tak to dostane. Tak to bolo odjakživa. Má rovnako silnú vôľu ako náš otec. Nikto ju nedokáže prinútiť niečo urobiť, alebo mať niekoho rada, keď to ona sama nechce. Takže si nerob starosti. Ak si vyberie teba, ver mi, spoznáš to. Dobre?"

Thor prikývol a hneď sa cítil lepšie. Reece dokázal jeho chmáry zmierniť ako ostatne zakaždým.

Pozrel sa pred seba a zbadal mohutnú bránu kasárenskej budovy Légie. Bol prekvapený, že pri bráne stojí niekoľko chlapcov z jednotky, akoby na nich čakali. Ešte viac ho prekvapilo, že na ich tvárach videl úsmev. Keď uvideli Thora s Reeceom, prepukli v jasot a rozbehli sa smerom k nim. Akonáhle dobehli, chytili Thora a zo všetkých strán ho obklopili. Thor bol úplne zaskočený tými náhlymi prejavy náklonnosti.

"Povedz nám o Kaňone. Aké je to na druhej strane?" Spýtal sa jeden.

"Ako tá príšera vyzerala? Tá, ktorú si zabil? " Spýtal sa iný.

"Nezabil som ju, " odpovedal Thor. "To Erec."

"Počul som, že si zachránil Eldenovi život," povedal chlapec.

"A ja som počul, že si na tú príšeru zaútočil len tak. Bez žiadnych poriadnych zbraní."

"Teraz si jeden z nás!" Zakričal jeden chlapec a ostatní ho podporili jasotom a objímali Thora, ako by bol ich dávno strateným bratom.

Thor tomu nemohol uveriť. Čím viac však počúval to, čo mu hovorili, tým viac si uvedomoval, že na tom možno niečo bude. Možno sa tam predsa len zachoval statočne. Zatiaľ ani nemal čas o tom poriadne popremýšľať. Prvýkrát po dlhej dobe zo seba začal mať dobrý pocit. A najdôležitejšie zo všetkého bolo, že to teraz vyzeralo, že možno skutočne medzi chlapcov zapadne. Mal pocit, akoby mu z ramien spadlo niečo ťažké.

Thor bol odvedený na hlavné cvičisko, kde stáli desiatky príslušníkov Légie, spoločne s desiatkami Strieborných. Aj oni začali jasať, keď ho uvideli. Všetci potom pristúpili bližšie aby ho potľapkal po chrbte.

Objavil sa Kolk a ostatní stíchli. Thor sa narovnal do pozoru, pretože od Kolka nikdy nedostal nič než opovrhnutie a ani teraz nič iné neočakával. Lenže ten sa teraz na Thora, k jeho údivu, pozrel s úplne iným výrazom v tvári. Aj keď stále ešte nedokázal svaly na svojej tvári prinútiť k úsmevu, nedalo sa ani povedať, že by sa mračil. A Thor by mohol prisahať, že v jeho očiach zahliadol náznak niečoho, čo mohol byť možno aj obdiv.

Kolk pristúpil bližšie, v ruke držal malý čierny odznak v tvare sokola a pripol ho Thorovi na hruď. Odznak Légie. Thor bol konečne oficiálne prijatý. Konečne bol jedným z nich.

"Thorgrine z Južnej provincie Západného kráľovstvo," povedal Kolk vážne. "Vítame ťa v Légii."

Chlapci zajasali a zbehli sa k Thorovi, chytili ho za paže a postrkovali ho sem a tam.

Thor nemohol uveriť, že sa to naozaj deje. Ani sa o to nesnažil. Jednoducho si tento moment len užíval. Odteraz už konečne niekam patrí.

Kolk sa otočil a pozrel sa na chlapca.

"Výborne, ale teraz sa upokojte," zavelil. "Dnes je zvláštny deň. Žiadne ďalšie kydanie hnoja už vás nečaká. Je čas poriadne trénovať. Dnes je deň zbraní."

Chlapci odpovedali nadšeným jasotom a nasledovali Kolka naprieč cvičiskom k obrovskéj kruhovej stavbe z dubového dreva, do ktorej sa vchádzalo žiariacimi bronzovými dverami. Thor kráčal spolu s nimi. Nad celou skupinou bzučalo vzrušené šuškanie v očakávaní toho, čo malo prísť. Reece šiel vedľa neho a po chvíli sa objavil tiež O'Connor, aby sa k nim pridal.

"Nečakal som, že ťa znova uvidím živého," povedal O'Connor a s úsmevom tresol Thora do ramena. "Nabudúce ma najskôr zobudíš, dobre?"

Thor mu úsmev opätoval.

"Čo to je za budovu?" Spýtal sa Thor Reecea, keď sa priblížili. Vráta boli pobité obrovskými železnými nitmi a celé to miesto pôsobilo impozantne.

"To je zbrojnica," odpovedal Reece. "Tu sa skladujú všetky naše zbrane. Čas od času nás nechajú, aby sme sa na ne mohli pozrieť a dokonca si s niektorými zatrénovať. Záleží na tom, ktorú lekcii sa rozhodli nám udeliť."

Thorovi sa zovrel žalúdok, keď si všimol, že sa k nim blíži Elden. Pripravil sa na nadchádzajúcu hrozbu, ale tentoraz mal Elden v očiach obdiv.

"Musím sa ti poďakovať," povedal a pozeral sa pri tom k zemi. "Že si mi zachránil život."

Thor bol v šoku. Toto od Eldena vôbec nečakal.

"Mýlil som sa v tebe," dodal Elden. "Budeme priatelia?" Spýtal sa potom.

Podal smerom k Thorovi ruku.

Thor s radosťou ponúkanú ruku prijal.

"Priatelia," povedal.

"Neberiem podanie ruky na ľahkú váhu," povedal Elden. "Od teraz ti budem strážiť chrbát a som tvojím dlžníkom."

Potom sa otočil a pokračoval späť medzi ostatných.

Thor premýšľal, čo to všetko znamená. Bol nadšený, ako rýchlo sa veci menili k lepšiemu.

"Povedal by som, že to nie je úplne beznádejný blbec," povedal O'Connor. "Možno že bude nakoniec celkom v pohode."

Dorazili do zbrojnice. Obrovská brána sa otvorila a Thor vstúpil dovnútra. Pomaly kráčal a mohol si pritom vyvrátiť krk, ako obhliadal všemožné zbrane, z ktorých niektoré ani nedokázal pomenovať, zavesené všade okolo po stenách a na stojanoch. Ostatní chlapci sa hnali vpred v nadšenom zhone. Brali zbrane zo stojanov, poťažkávali ich a skúmali. Thor nasledoval ich príklad. Na chvíľu všetci pripomínali malé deti, ktoré sa dostali do cukrárne.

Thor objavil veľkú halapartňu, uchopil ju oboma rukami a poťažkával ju. Bola obrovská a perfektne naolejovaná. Ostrie bolo opotrebované a posiate mnohými vrúbkami. Thor premýšľal, či bol touto zbraňou zabitý človek.

Usadil ju späť do stojana a vzal do ruky bojový cep, kovovú guľu posiatu tŕnim a pripevnenú reťazou ku krátkej palici. Držal palicu pevne v rukách a skúšal zmeny ťažiska zbrane, keď s ňou jemne hýbal. Reece vedľa neho zvieral bojovú sekeru a O'Connor poťažkával veľké bojové kopije, s ktorým skúšal bodať do vzduchu proti neviditeľnému nepriateľovi.

"Všetci počúvať!" Zakričal Kolk. Chlapci sa k nemu otočili.

"Dnes sa budeme učiť o boji s nepriateľom na dlhšiu vzdialenosť. Môže mi niekto povedať, ktoré zbrane pre to používame? Čo dokáže nepriateľa zabiť na vzdialenosť tridsiatich krokov?"

"Luk a šíp, "povedal niekto." Správne, "odpovedal Kolk. "Čo ďalšie?"

"Oštep!" Zakričal niekto.

"Čo ďalej? Je toho viac než len toto. Ktoré ďalšie?"

"Prak, " dodal Thor.

"Čo ešte?"

Chlapci zaváhali. Nikto už nemal žiadne ďalšie nápady.

"Máme tu vrhacie kladivá," zakričal Kolk, "a vrhacie sekery. Sú tu kuše. Po nepriateľovi sa dá hodiť aj kopijou. Dokonca môžete vrhnúť aj meč."

Kolk obišiel miestnosť a prezeral si tváre chlapcov, ktorí ho zaujato sledovali. "To stále nie je všetko. Obyčajný kameň zozbieraný zo zeme môže byť váš najlepší priateľ. Videl som muža, obrovského ako býka, vojnového hrdinu, ktorého na mieste zabil kameň hodený mazanejším súperom. Vojaci si často neuvedomujú, že aj ich brnenie môže byť použité ako zbraň. Drôtená rukavica môže byť sňatá a hodená nepriateľovi do tváre. To ho zo vzdialenosti niekoľkých krokov môže aj omráčiť. Vzápätí ho môžete ľahko zabiť. Dokonca aj váš štít je možné vrhnúť ako zbraň."

Kolk sa nadýchol.

"Je nesmierne dôležité, naučiť sa bojovať nielen na vzdialenosť medzi vami a najbližším protivníkom. Musíte svoju údernú plochu rozšíriť na oveľa väčšiu vzdialenosť. Väčšina ľudí bojuje na vzdialenosť troch krokov. Dobrý bojovník začína bojovať už zo vzdialenosti tridsiatich krokov. Rozumiete?"

"Áno, sir!" Zborove odpovedali regrúti.

"Dobre. Dnes si nabrúsime naše vrhacie schopnosti. Prejdite miestnosť a vezmite akúkoľvek zbraň, ktorou sa dá vrhať. Každý schyťte jednu zbraň a okamžite s ňou mažte von. Máte na to tridsať sekúnd. Pohyb!"

V tom okamihu miestnosť doslova explodovala pohybom a Thor sa rozbehol k múru v snahe nájsť niečo, čo by mohol použiť. Bol postrkovaný a strhávaný do všetkých strán ostatnými, o nič menej nadšenými chlapcami, až nakoniec našiel na stene to, čo hľadal. Bola to malá vrhacia sekera. O'Connor vzal dýku, Reece meč a všetci traja utekali za ostatnými zo zbrojnice von.

Potom nasledovali Kolka na vzdialenú stranu cvičiska, kde bol pripravený tucet štítov, pripevnených na masívnych držiakoch.

Všetci chlapci sa v očakávaní zhromaždili okolo Kolka.

"Budete stáť tu , " zahrmel a ukázal na čiaru, nakreslenú do piesku," a budete mieriť na jeden z tých štítu tamto. Potom pobežíte ku štítom a zoberiete si inú zbraň, s ktorou sa opäť vrátite na čiaru. Nikdy si nevyberajte zbraň, ktorú ste už mali. Vždy mierte na štít. Za každý minutý štít pobežíte jeden okruh okolo cvičisko. Začnite!"

Chlapci sa zoradili, rameno na ramene za čiarou a začali vrhať svoje zbrane proti štítom, ktoré boli od čiary vzdialenej dobrých dvadsať päť metrov. Thor sa zaradil medzi ostatných. Chlapec vedľa neho sa zaklonil a vrhol oštep, ktorý následne o chlp minul štít.

Otočil sa a vydal sa obehnúť okruh okolo arény. Okamžite sa k nemu pripojil jeden zo Strieborných a cez ramená mu prehodil ťažkú ​​drôtenú košeľu, ktorá beh značne sťažovala.

"Pobežíš s týmto!" Zavelil.

Chlapec, už teraz spotený, pokračoval v behu s ​​novo nadobudnutou záťažou po rozpálenom cvičisku.

Thor naozaj nechcel svoj cieľ minúť. Zaklonil sa, skoncentroval, vystrel ruku so sekerou a vrhol. Zavrel oči a modlil sa, aby zbraň trafila svoj ​​cieľ. Uľavilo sa mu, keď počul ako sa zasekla do koženého štítu. Bolo to ale len s veľkým šťastím. Trafil ľavý dolný rožtek štítu. Aspoň, že trafil nejako. Veľa chlapcov okolo neho minulo a vydalo sa na okruh. Tých pár, ktorí sa trafili, teraz šprintovalo ku štítom, aby si vybrali nové zbrane.

Thor dobehol ku štítom a zobral dlhý, štíhly vrhací nôž, vytiahol ho zo štítu a rýchlo sa vracal späť.

Takto pokračovali tak dlho, že už Thor takmer necítil ruku a obehol medzitým toľko okruhov, že ich už dávno prestal počítať. Pot sa z neho len rinul, rovnako ako zo všetkých ostatných okolo. Bolo to ale zaujímavé cvičenie, učiť sa vrhať všetkými rozličnými druhmi zbraní, zvykať si na ich rozdielne tvary, váhu a predovšetkým letové vlastnosti. Thor cítil, že je lepší a istejší s každým ďalším hodom. Ale deň bol stále ešte horúci a sily rýchlo ubúdali. Iba asi desať chlapcov stálo neustále na čiare. Všetci ostatní sa skôr alebo neskôr museli vydať na okruhy. Bolo príliš ťažké trafiť sa toľkokrát za sebou, s toľkými rozličnými zbraňami. Navyše, akonáhle sa človek raz dostal na okruh, teplo a beh ho vyčerpalo natoľko, že jeho ďalšia muška bola ešte horšia. Thor lapal po dychu a nebol si istý, ako dlho ešte bude schopný pokračovať. Keď už mal pocit, že sa zrúti na zem, objavil sa Kolk.

"Stačí!" Zakričal.

Chlapci dokončili svoje okruhy a jeden za druhým sa zrútili do trávy. Potom tam ležali, snažili sa chytiť dych a dávali si dolu ťažké železné košele, ktoré im boli nanútené. Tiež Thor sa posadil do trávy. Pot z neho kvapkal takmer neustále a svaly na jeho pravej ruke sa triasli vyčerpaním. Niekoľko kráľových mužov donieslo vedierka s vodou a zložili ich na trávu. Reece sa natiahol, schmatol jeden z nich a mohutne pil, potom ho podal O'Connorovi, ktorý sa takisto napil a poslal ďalej Thorovi. Thor pil a pil, až mu voda tiekla všade po tvári na krk a na hruď. Voda bola úžasná. Keď podával vedro naspäť Reeceovi, bol opäť poriadne zadychčaný.

"Ako dlho toto môže trvať?" Spýtal sa.

Reece len vyčerpane potriasol hlavou. "Ja neviem."

"Prisahal by som, že sa nás pokúšajú zabiť," ozval sa hlas. Thor sa otočil a uvidel Eldena, ktorý prišiel a sadol si vedľa neho. Thor bol prekvapený, že ho tu vidí. Zdalo sa, že sa s nimi Elden chce skutočne spriateliť. Bolo zvláštne vidieť tak výraznú zmenu v jeho správaní.

"Páni!" Zakričal Kolk a pomaly kráčal medzi nimi. "Väčšina z vás už v poslednej dobe míňala jeden cieľ za druhým. Ako môžete vidieť, je ťažšie dobre sa trafiť, keď ste unavení. Ale o to práve ide. V priebehu bitky nikdy nebudete svieži. Väčšinou budete úplne vyčerpaní. Niektoré bitky trvajú celé dni. Obzvlášť, ak útočíte proti hradu. A väčšinou sa potrebujete presne trafiť práve v okamihu, keď už sa sotva držíte na nohách. Často budete nútení použiť akúkoľvek zbraň, ktorú budete mať po ruke. Musíte sa stať expertmi na akúkoľvek zbraň a majstrovsky ju ovládať v akomkoľvek štádiu únavy. Je to jasné?"

"ÁNO, SIR! " Zakričali chlapci.

"Niektorí z vás dokážu hádzať nožom alebo oštepom. Ale tí rovnakí potom robia chyby s kladivom alebo sekerou. Myslíte si, že dokážete prežiť, keď budete vedieť vrhať len jednu zbraň?"

"NIE, SIR!"

"Myslíte si, že je to iba nejaká hra?"

"NIE, SIR!"

Ako Kolk kráčal a hovoril, kopal zároveň špičkou topánky do chrbta tých chlapcov, ktorí podľa jeho názoru nesedeli dostatočne rovno.

"Už ste odpočívali dosť dlho," povedal. "Naspäť na nohy!"

Thor sa vyškriabal do stoja ako ostatní. Jeho telo bolo ako z olova. Naozaj nedokázal povedať, ako dlho ešte dokáže toto vydržať."

Boj na diaľku má dve strany," pokračoval Kolk. "Môžete vrhať zbrane, ale to dokáže aj váš nepriateľ. On možno pred vami nemôže byť bezpečný, ani keď ste od neho vzdialení tridsať krokov, ale to isté platí aj pre vás. Musíte sa naučiť, ako sa máte brániť, keď ste na tridsať krokov od nepriateľa. Je to jasné?"

"ÁNO, SIR!"

"Aby ste sa ubránili pred letiacim predmetom, nestačí vám byť len pozorní a rýchli na nohách, vedieť sa zohýbať, odkotúľať a uhýbať stranou. Musíte sa tiež naučiť, ako sa brániť s použitím veľkého štítu."

Kolk kývol a iný vojak priniesol veľký ťažký štít. Thor bol ohromený. Štít bol vyšší než on.

"Je tu nejaký dobrovoľník?" Spýtal sa Kolk.

Celá skupina bola ticho, chlapci váhali, keď tu Thor, bez toho, aby o tom nejako uvažoval, zdvihol ruku.

Kolk na neho kývol a Thor sa ponáhľal k nemu.

"Dobre," povedal Kolk. "Aspoň jeden z vás je dostatočne hlúpy, aby sa prihlásil dobrovoľne. Páči sa mi tvoja odvaha, chlapče. Bol to hlúpy nápad, ale odvážny."

Thor premýšľal, že má generál asi úplnú pravdu, keď mu podal ten obrovský kovový štít. Pripol si ho k ľavej paži a zistil, že je ešte ťažší ako vyzeral. Ťažko ho dokázal zdvihnúť.

"Thor, tvojou úlohou je bežať z tohto konca arény na ten druhý a prežiť to. Vidíš tých päťdesiat chlapíkov, ktorí na teba čakajú?" Povedal Kolk Thorovi. "Budú na teba hádzať zbrane. Naozajstné zbrane. Rozumieš? Ak sa nebudeš štítom poriadne kryť, môžeš byť mŕtvy skôr, ako sa ti podarí úlohu dokončiť."

Thor na neho neveriacky civel. Medzi ostatnými chlapcami zavládlo ticho ako v hrobe.

"Toto nie je žiadna hra," pokračoval Kolk. "Je to úplne vážne. Bitka je tiež vážna. Je to buď žiť, alebo zomrieť. Si si stále istý, že chceš byť dobrovoľníkom?"

Thor prikývol, príliš úžasnutý strachom, než aby mohol o svojej odpovedi najprv popremýšľať. Ale aj tak teraz nemohol svoje rozhodnutie zmeniť, nie keď sa všetci ostatní pozerali.

"Dobre."

Kolk dal pokyn jednému z pomocníkov, ktorý predstúpil a zatrúbil na roh.

"Utekaj!" Zreval Kolk.

Thor zodvihol ťažký štít oboma rukami. Musel do toho dať všetku silu, ktorá v ňom ešte zostávala. Akonáhle to urobil, počul ohlušujúcu ranu, pri ktorej sa štít rozvibroval tak, že ním to úplne otriaslo. To muselo byť vrhacie kladivo. Nepreniklo štítom, ale náraz bol napriek tomu škaredo cítiť. Skoro pri tom stratil nad štítom kontrolu, ale v poslednom momente sa spamätal, znova ho pevne uchopil a postupoval ďalej.

Pokúsil sa dať sa do behu, ktorý bol rovnako skôr poskakujúcou rýchlejšou chôdzou, ale bolo to všetko čo dokázal. Zbrane a strely lietali okolo neho a on sa snažil zmenšiť sa za štítom, ako to len bolo možné. Štít teraz znamenal celý jeho život. Ako postupoval ďalej, učil sa, ako zostať neustále skrytý.

Priletel šíp, ktorý ho minul snáď len o pár centimetrov. Thor sa schúlil za štítom ešte viac. Potom do štítu narazil ďalší ťažký predmet tak tvrdo, že sa Thor zapotácal niekoľko krokov vzad a potom sa zrútil k zemi. Okamžite sa ale s vypätím všetkých síl zasa postavil, a stále krytý za štítom pokračoval ďalej. S obrovským úsilím a lapajúc po dychu sa nakoniec prebojoval do cieľa.

"Stačí!" Zreval Kolk.

Thor pustil štít. Pot sa z neho len rinul. Bol obrovsky šťastný, že už je na konci dráhy. Držať ten štít ešte o minútu dlhšie by už pravdepodobne nezvládol.

Potom sa ponáhľal späť k ostatným. Väčšina z nich mu venovala obdivný pohľad. Sám nevedel, ako sa mu to podarilo prežiť.

"Pekná práca," pošepol mu Reece.

"Nejakí ďalší dobrovoľníci?" Vyvolával Kolk.

Ticho medzi chlapcami by sa dalo krájať. Potom, čo videli čo postretlo Thora, to už nikto nechcel skúšať.

Thor bol na seba hrdý. Nebol si istý, či by sa dokázal prihlásiť, keby vedel dopredu, čo to obnáša, ale teraz už to mal za sebou a bol rád, že to urobil.

"Dobre. Potom si dobrovoľníka vyberiem sám, " zakričal Kolk. "Ty! Sadene!" Vyvolal meno a ukázal na jedného z chlapcov.

"Ja?" Povedal Saden preskakujícím hlasom.

Ostatní chlapci sa mu začali smiať.

"Samozrejme. Kto iný?" Povedal Kolk.

"Ospravedlňujem sa, sir, ale ja by som sa toho radšej vzdal."

Légia zdesene zhíkla.

Kolk sa priblížil k chlapcovi s pochmúrnym výrazom v tvári.

"Tu nerobíš to, čo chceš robiť, " zavrčal Kolk. "Tu robíš, čo ja ti poviem, že budeš robiť."

Saden stál pred ním ako primrznutý. Vyzeralo to, že je na smrť vydesený.

"Nemal by tu byť," pošepol Reece Thorovi.

Thor sa na neho pozrel: "Čo tým myslíš?"

"Je z urodzenej rodiny a tí ho sem poslali. Ale on sám tu byť nechce. Nie je to žiadny bojovník. A Kolk to dobre vie. Myslím, že sa ho snaží zlomiť. Chce ho prinútiť, aby odtiaľto sám odišiel."

"Ospravedlňujem sa, sir, ale nemôžem, " povedal Saden ustráchane.

"Môžeš, " zahrmel Kolk, "a aj to urobíš!"

V jeho hlase začínalo byť cítiť pohŕdanie.

Saden zahanbene sklopil zrak ku špičkám svojich topánok.

"Ospravedlňujem sa, sir. Daj mi, prosím, inú úlohu a ja ju s radosťou vykonám."

Kolková tvár sčervenela. Dvoma prekvapivo svižnými krokmi stál pri chlapcovi. Tvár mal len niekoľko málo centimetrov od tej jeho.

"Dám ti inú úlohu, chlapče. Je mi jedno z akého si rodu. Od teraz budeš behať. Budeš behať okolo arény znova a znova, až kým neodpadneš vyčerpaním. A neprestaneš s behaním, kým sa neprihlásiš ako dobrovoľník a nevezmeš si ten štít. Rozumieš čo ti hovorím?"

Saden vyzeral, že každú chvíľu prepukne v plač. Kývol na súhlas.

Vojak priniesol železnú košeľu a zapol ju Sadenovi okolo ramien. Potom však prišiel druhý a urobil to isté s druhou košeľou. Thor nechápal, ako by Saden mohol takú váhu uniesť. On sám mal problémy vôbec bežať, aj keď na sebe mal len jednu.

Kolk sa zaklonil a pritom nakopol Sadena tvrdo do zadku. Ten sa zapotácal určeným smerom a začal tak svoj ​​dlhý a potupný klus okolo arény. Thorovi ho bolo ľúto. Keď sledoval, ako sa potáca na dráhe, nemohol si pomôcť, aby nepochyboval o tom, či tento chlapec dokáže v Légii prežiť.

Zrazu sa ozval roh. Thor sa otočil, aby videl jednotku kráľovských vojakov na koňoch, s ktorou išlo tiež desať Strieborných, všetci ozbrojení dlhými kopijami a oblečení v brnení. Na hlavách mali prilbice zdobené perami. Zastavili sa priamo pred Légiou.

"Na počesť svadby svojej najstaršej dcéry a na počesť osláv letného slnovratu kráľ vyhlasuje pre zvyšok dnešného dňa hon!"

Všetci chlapci okolo Thora prepukli v jasot. Ako jeden sa vydali do šprintu za koňmi, ktorí sa medzitým otočili a teraz sa vracali arénou naspäť.

"Čo sa deje?" Spýtal sa Thor Reecea, keď sa pridali do behu s ​​ostatnými.

Reeceovu tvár zdobil úsmev od ucha k uchu.

"Je to ako dar z nebies!" povedal. "Pre dnešok už máme padla! Ideme na lov!"